Prišli sme do bodu, kedy sa musíme s letom (chtiac-nechtiac) rozlúčiť. S rodinou a kamarátmi sme sa rozhodli načerpať posledné teplé slnečné lúče vo Vysokých Tatrách. Ako aj po minulé roky, zorganizovali sme zájazd pod vedením nášho turistického združenia a vydali sa za dobrodružstvom. Ako sa nám darilo?

Vyčerpaná po prebdenej noci (s malou nádejou že si cestou pospím) som sa ocitla o 5. hodine ráno v autobuse. Naša prvá zastávka bola na čerpacej stanici, kde som si bez váhania kúpila kávu na prebratie a niečo menšie na zjedenie. Samozrejme, spánok sa nekonal, pretože som sa ocitla medzi skupinkou najaktívnejších účastníkov zájazdu.

Východiskovým bodom sa stalo Štrbské pleso, kde sme prišli okolo 8. hodiny. Stále som nevedela čo ma čaká, pretože trasu riešil predseda združenia a ja som bola moc lenivá otvoriť mail a naštudovať si mapu. Ani vo sne by mi nenapadlo, že po skončení budem mať v nohách viac ako 16 km, nakoľko s nami šli aj menej zdatní turisti. Celú túru som absolvovala prvýkrát bez ortézy na koleno, čo som niekoľkokrát oľutovala.

Počas celej túry som oľutovala množstvo vecí. Medzi ne patrilo aj zanedbanie spánku, nedostatok času na poriadne raňajky a samozrejme nedostatočný pitný režim. Cítila som sa ako turista amatér, ale bolo to spôsobené nedostatočnými vedomosťami o trase a horúcim počasím, ktoré nás naozaj potrápilo.

Postupne sme prišli k vodopádu Skok a odtiaľ sme sa pomocou technických zabezpečovacích pomôcok (reťaze a pod.) presunuli k ďalšiemu, x-tému plesu. Tam sa nám naskytol krásny pohľad na náš cieľ- Bystré sedlo. Jediné čo som neoľutovala počas celého dňa boli tie dychberúce výhľady a pocit šťastia po zdolaní vrcholu.

Klesanie smer Škutnastá poľana bolo o niečo náročnejšie. Zabrať dostalo najmä koleno a na chatu pod Soliskom som šla s neskutočnými bolesťami. Tam sme sa stretli aj s ostatnými členmi našej výpravy, ktorí si zvolili jednoduchšiu trasu. Zaslúžene sme sa rozhodli dolu pokračovať lanovkou späť na Štrbské pleso. Záverečná prechádzka popri Štrbskom plese bola už len čerešničkou na torte.

Moje veľké ďakujem patrí RZTaHP za zorganizovanie tak skvelej akcie, pánovi fotografovi: perm.sk a ďalším skvelým ľuďom, vďaka ktorým som si ten deň naplno užila.

Sledujte ma aj na Instagrame: @romiminarikova

Možno sa ti bude páčiť aj:

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *